SVET KONI

                                                      Equus

Dnešný kôň domáci (Equus caballus) sa vyvíjal takmer 60 miliónov rokov. Jeho pôvod sa odvodzuje od prakoňa (Eohippus). Z tohto rodu sa v procese evolúcie vyčlenili nielen kone, ale aj príbuzné rody cicavcov  nepárnokopytníkov. Za prvých priamych predkov súčasného kňa sa pokladajú štyri typy koní. Až z nich sa časom sformovali súčasné kone.

Malý prapredok koňa - Prakôň Eohippus bol oveľa menší ako súčasný kôň. V kohútiku meral len 35 cm. Namiesto kopýt mal predné končatiny zakončené štyrmi prstami a zadné tromi prstami.

Kôň západný - Equus robustus - Tento kôň, niekedy označovaný aj ako lesný, je takisto predchodcom mnohých súčasných plemien. Pôvodne žil v lesných porastoch severnej Európy. V týchto lokalitách nebol pohyb životnedôležitý. Mal veľké, široké kopytá, uspôsobené na uloženie telesnej hmotnosti pri pohybe na mäkkom podloží. Charakteristická preň bola aj hustá srsť. Dnes ho najciac propomínajú francúzske, bulonské a bretónske chladnokrvníky, najmä norický kôň.

Kôň orinatálny (tarpan) - Equus ferus - Tento kôň ovplyvnil vznik mnohých plemien. Vďaka jeho nasledovníkovi - arabskému koňovi - má súčasný kôň jemnejšiu hlavu. Pôvodne tarpany vyhynuli, no súčasní chovatelia sa pokúšali o ich opätovné vyšlachtenie, a to práve typu, aký vidíte na obrázku. Kôň orintálny sa vyvíjal v polopúštnych oblastiach Európy a Ázie. Mal pevnú konštitúciu, ktorá mu umožňovala aj ďaleké presuny za potravou.

Kôň Przewalského - kertag - (Equus przewalsku) - Tento kôň je jediným dodnes žijúcim predkom mnohých súčasných plemien. Obýval stepné oblasti strednej Ázie a Európy. Vyznačuje sa pomerne robustnou stavbou tela. Typické preň je aj nápadne vlnité vlásie na chvoste. Od roku 1902 sa obmedzený počet exponátov tohto druhu chová v zajatí (napríklad aj v pražskej zoologickej záhrade, ktorá vedie plemennú knihu Przewalského koní v celosvetovom meradle).

Konečne štvrtým typom je kôň severský alebo nordický (Equus gracilis),  známy skôr pod označaním pony.